Experience with MBA and OSX15.feb 2012
Pri navsteve USA som vyuzil moznost kupit si pocitac z dovodu nizsieho danoveho zatazenia. Uz dlhsiu dobu sme v robote obdivovali MacbookAir a vzhladom na nedostatky mojho predosleho laptopu som sa rozhodol ze prvorade kriterium pri volbe noveho PC bude prave vydrz baterie. Veril som ze ak kupim nieco v hodnote 800-1000eur, dostanem zariadenie na ktore bude spolah. Dell XPS1330 stal presne 1000eur (obchod Shark), no bolo pre mna velmi neprijemne zistenie, ked sa mi po case poskodila graficka karta vplyvom termalnej degradacie. Nastastie bol este v zaruke a mohol som vyuzit zaruku NBD (Next bussiness day), takze technik prisiel, opravil, a odisiel. Bol to mlady sikovny chalan tak som sa samozrejme opytal, ze ci taketo opravy robi casto. Povedal mi ze vsetky tieto laptopy maju tu istu chybu - cip od NVidie, ktory je "vadny" a ked sa prehreje tak sa znici. V podstate oprava spocivala vo vymene zakladnej dosky kedze odletovavat graficky cip nedava velmi zmysel... Vraj takychto oprav robia stovky az tisice, vyrobca o tejto poruche vie, no nic s tym nerobi. Toto ma uprimne nasralo a rozhodol som sa uz nevratit ku znacke Dell.
V poslednej dobe sa snazim minimalizovat svoje poziadavky na hw a Macbook Air sa javil ako velmi vyhodna varianta na moje potreby. Ziadna CD mechanika, tenky, lahky, 6 hodinova vydrz, biely. Ze preco biely? No aj na toto mam argument - skuste si v lete pocas slnecnych dni zobrat so sebou na zahradu laptop a studovat nejake materialy... Za chvilu sa zacne prehrievat. Nechapem dovod preco 90% laptopov vyrabaju v ciernej variante, ved je to cesta do pekla. Za par desiatok minut dokazal moj predosly laptop naakumulovat take mnozstvo energie ze som ho len obtiazne mohol drzat v ruke.
Ok, takze pri volbe MBA som musel zohladnit to ze uz nevyuzijem vybornu TV kartu avermedia, kedze MBA nema ziadny slot na rozsirovacie karty. Nevyuzijem taktiez edge modem ktory som si dokupil ku Dell XPS1330 ako volitelne rozsirienie. V podstate MBA sa neda nijako rozsirit... Da sa akurat dokupit harddisk s vyssou kapacitou. Pri kupe som sa teda rozhodol pre MBA 13" 128MB SSD s tym vedomim, ze raz ked nebudem vediet co s peniazmi, dokupim si 256MB SSD.
Nastali 3 mesiace temnoty. Snazil som sa totiz zvyknut na OSX. Celu dobu co som bol na windowse som preklinal tento deravy system trpiaci snahou o zachovanie kompatiblity s historickymi aplikaciami pochadzajucimi z 90tych rokov. Neprehladne ulozenie dat, kde si hocikto hocico moze zapisat, kde do panenskeho foldru C:\Windows si kazdy moze pridat co chce. Registre z ktorych sa po troch rokoch stane kopa hnoja bez moznosti kroku spat. Slaby skriptovaci jazyk (cmd/bat) a seria nepraktickych skriptovacich jazykov (js/vba) a nasilu vytvoreny netvor ktory nema sancu sa presadit (powershell).
A co teda OSX? Uz samotna instalacia v Apple stori na Boylston street v Bostone bola zaujimava. Brigadnik ktory sa mi venoval ma teda instruoval prvym zapnutim mojho prveho Macu. Ja som bol samozrejme v dobrej nalade a tak som zo srandy vybral vo volbe jazykov cinstinu a tri krat som odklikol Continue. Brigadnik ma informoval ze toto by som nemal robit a potom sa snazil vratit na vyber jazykov. Pri stlaceni tlacitka back vsak cely MBA zamrzol a musel ho restertovat... Tak toto bola moja prva skusenost. Ako programator viem ze je tazke uvazovat so vsetkymi moznostami ktore dokaze uzivatel vykonat a ze navrhnut uplne fool-proof aplikaciu nie je prave zabava. Tak ok... pekne ma chlapik poinformoval co a ako... kedze orientacia scrollovania touchpadu mi nesedela aj to mi vedel v nastaveniach zmenit... Takze cista radost...
Prislo prve spustenie v sukromi... Okamih na rozhliadnutie sa. Po par minutach? WTF TO JE? Keby to bol pocitac na profesionalnu pracu tak tam asi nedaju aplikaciu ako PhotoBooth, Sach, Vykladovy slovnik, a kopec dalsich nezmyslov. Garage band? To je vtip? Takze po tomto som pochopil ze MAC uz nie je domenou pre profesionalov v audio a video/image technike. Je to len hracka na facebookovanie a pozeranie videi. A v podstate v tomto duchu sa niesli dalsie 3 mesiace. Pocit domova som zazil az v okamihu ked sa mi tam podaril nainstalovat do terminalu MC (midnight commander), ale potom som este pol dna stravil s tym ako do terminalu namapovat klavesy tak aby fungovali tak ako funguju na inych platformach.
Takze stroj na browsovanie internetu? Mozno. Velky touchpad ako stvoreny na ovladanie gestami bol uzasny, citlivost a odolnost na nezelane dotyky (to sa vam obcas stane ked pisete text a castou ruky sa dotknete touchpadu) velmi dobra, scrollovanie bolo prvy krat v zivote bezproblemove (rychlost a akceleracia), vlastne celkovy zazitok z browsovania bol celkom dobry. Len keby to safari kazdy treti den nezamrzlo. Potesila ma taktiez moznost doinstalovat si rozsirenie pre blokovanie reklam...
Teraz ku videam. Nejako som nemal energiu hladat najlepsi video prehravac pre OSX, tak som sa rozhodol pre stary dobry a osvedceny VLC. Ten fungoval celkom spolahlivo, len po dvojkliku, ked sa okno zacalo plynule resizovat sa mi na obrazovke objavili v okne prehravace nejake podivne obrazce - akysi sum. Nevadi, ved to je chyba aplikacie nie systemu.
Office. Kolega Brano mi pomohol s instalaciou zakladnych, pre zivot nevyhnutnych komponentov ako Office, XBMC (ktore som nakoniec nikdy nepouzil) a este Parallels desktop (ktory som vyuzival najma pre Visual studio, resp. chcel vyuzivat ale neslo to z dovodu mapovanych diskov). Ten office mi pripominal akusi starsiu verziu, a nebol vizualne taky lakavy ako office 2007 na ktory som zvyknuty. Ale fungoval a zobrazoval dokumenty tak ako boli stvorene.
Tri mesiace som sa snazil zvyknut na toto nove "produktivne prostredie" ale jednoducho nedalo sa. Ta farbna schema, a browsovanie lokalnej siete... to bola samotna kapitola. Vacsinu casu travim v Bratislave na internate Mladost. Kedysi tu bola vybudovana slusna siet pocitacov, kde kazdy nieco zdielal. V dobach vysokorychlostneho internetu ked je mozne stiahnut cely v priebehu par minut uz tato siet dost ochabla ale napriek tomu su tu este dobrodinci, ktori nieco zdielaju. Vo Windowse som bol zvyknuty ze kliknem do listy a napisem //meno-pocitaca a hned vidim co zdiela. Na macu bolo pripojenie tiez celkom prijatelne Command+K. Ale to co pokracovalo prijatelne nebolo. Este sa ma motak pyta na prihlasovacie udaje do samby. Pricom pre 99.9% pripojeni chcem vyuzit Guest account. A ten debil, mi este ukaze listbox moznych sharovanych adresarov. Zevraj si mam vybrat jeden... Lenze ked tam ma chlapik adresare MoviesDivx, Movies, MoviesHD, Series, tak co sa mam 10krat pripajat znova? Alebo cez findera cez mountnute disky? No chore to je, absolutne neergonomicke. A to samotne browsovanie zdielanych foldrov tiez stalo za to. Ked som pomaly rozklikval adresare a samozrejme ze kazdy novy adresar sa zobrazil ako nove okno (mozno sa to da niekde nastavit aby to pracovalo s jednym oknom, ale tu moznost som nenasiel), tak po chvilke browsovania mam na obrazovke 10 okien. Farebna schema OSX je volena tak, ze ked este v pozadi mam thunderbirda so sivou istou, tak sa mi vsetky okna zlievaju lebo su farebne neodlisene a neviem kam mam kliknut aby som klikol do zahlavia okna. A potom ked z hnevu niektore okna pozatvaram neviem sa ku nim dostat...
Co teda OSX ponuka okrem peknych pozadi a peknych velkych ikoniek?
Nic neponuka, ale postupne a systematicky vam vymazava mozog ze po tych troch mesiacoch sa tuzite vratit na Windows, ale nie ste schopny prestudovat tie kvanta materialov "how to install windows 7 on mba from usb flash"...
Clovek ani nema odvahu a rozmysla ze ci tomu neda este mesiac aby si zvykol. Posledna kvapka pretiekla doma. Vo vzdialenosti asi 12 metrov od wifi routera moj stary laptop chyti pekne signal, no MBA sa ma asi 5 krat pyta na zadanie hesla a aj tak sa nepripoji. Na desiaty pokus snad... Kludne som si sadol na pohodlne kreslo, laptop som zavrel, chytil pevne do ruk po dlzke, zdvihol do vysky a udrzujuc jeho polohu rovnobeznu s podlahou, velkou rychlostou a este vacsim zrychlenim som ho smaril smerom k zemi, smerujuc na moje stehno. Zlomil sa ako oblatka na dva kusy... ale len v mojich myslienkach.
Nastudoval som teda potrebne materialy a pustil som sa do instalacie windowsu. Prvy krok bola redukcia velkosti OSX particie. Na to som pouzil velmi pekny nastroj Omni Disk Sweeper, ktory znazornuje velkosti jednotlivyhch foldrov. Az potom som pochopil ake vsemozne sracky su v tom systeme nainstalovane. Za zmienku stoji urcite giganticka podpora pre hlasovu syntezu, vseliake sample do garagebandu, milion vseliakych frameworkov ktore som nemal odvahu vymazat. 4GB subor pre hibernaciu, niekolko gigabajtov cache suborov, atd atd...
OSX particiu sa mi pri zachovani plnej funkcnosti podarilo zredukovat na 8 GB, no bootcamp nedovolil nastavit mensiu velkost ako 20GB, na windows mi teda ostalo presne 100GB. Nainstaloval som si boot manager rEFIt, ktory dovoluje nabootovat aj s USB, zohnal som si krasnu lite verziu 32 bitoveho windowsu 7, ktorej ISO tusim zaberalo asi 700MB, s odstranenymi nezmyselnymi komponentami ako su hry, blbosti a drivere. Po instalacii mi vsak v informaciach napisalo ze vie vyuzit iba cca 2GB z celych 4GB... Velmi zufale. Uz som si myslel ze tento limit s maximalnou pamatou je vo Win7 vyrieseny, ale mylil som sa. Windows vie naozaj alokovat len 3GB, lenze 1GB si zobrala graficka karta... Aspon tak som to pochopil. Nahnevany som stiahol nejaku enterprise corporate verziu windows 7 x64 a nainstaloval som ju v rezime Professional (motaci budu urcite instalovat corporate, sak to je najdrachsia variata, vsak? Skuste si precitat ci vam vobec ponuka nejaku funkciu co potrebujete...). Ani nemam sil teraz kontrolovat kolko GB ta instalacia so vsetkym balastom zabera, ale vidim len ze po instalacii vsetkych dolezitych aplikacii mi zo 100GB disku ostalo 20GB volnych :(
Ok, Apple je zjavne velmi uvedomela korporacia, ktora dokonca poskytuje drivery pre svoj MBA aj pre windows 7. Hovno! Prosim vas, ved MBA je zostavene z komercne dostupnych obvodov, grafika Intel, wireless Broadcom, zvukova karta Cirrus Logic. Ale aj tak je pekne, ze stiahnutie vsetkych potrebnych driverov implementovali do BootCamp aplikacie a zjednodusili ludom pracu. A co teda ultimatny touch pad experience? Nuz, tak s tymto sa pani moc nepotrapili. Ovladanie pocitaca touchpadom s originalnym driverom je totiz este hrosie ako v pripade beznych lacnych laptopov s touchpadom o rozmeroch 4x3 centimetre. Tento problem sa da istym sposobom riesit pomocou alternativneho driveru nazvaneho TrackpadPlusPlus. Vysledok je dost vzdialeny tomu na co som bol zvyknuty u OSX. Na dragovanie okien tromi prstami zabudnite :(
Dalsie sklamanie je klavesnicovy layout. Hladam a rozmyslam, kde je klavesa insert a delete? Delete je tusim fn+backspace, ale toto nie je prakticke riesenie. Na stastie vsak klavesnica MBA poskytuje dve duplicitne klavesy - command a option. Tieto dve klavesy napravo od spacebaru som namapoval prave ako insert a delete. Sikovna utilita na premapovanie tychto klaves je inchwest MapKeyboard. Uz som si zvykol na tazkopadne skratky ako pageup (fn+up), pagedown (dn+down), home (fn+left) a end (fn+right). Vacsina sucasnych uzivatelov laptopov mozno ani nevie naco tieto klavesy sluzia, no pri navigovani sa v roziahlych zdrojovych kodoch a dokumentoch je to velka pomocka... Posledne co neviem vyriesit je, kam ulozit klavesu Break (potrebna pre visual studio) a dlzen a makcen, aby som bol schopny pisat aj dokumenty v slovencine.
Ako celkovo zhodnotit moje rozhodnute preinstalovat OSX za Win7? Asi to bola jedina cesta ako vyuzivat tento pocitac aj na produktivnu aktivitu namiesto browsovania internetu a pustania videi. Stary dell som uz tusim asi tyzden ani nezapol. Vsetky stare dokumenty som si skopiroval do jedneho 30GB VHD archivu ktory som si skopiroval na tento novy pocitac. S pomocou prikazu "diskpart -s" som nechal namontovat tento archiv ako samostatny disk hned pri starte pocitaca, takze namiesto kopirovania tisiciek suborov na SSD disk som prekopiroval iba jeden 30GB, takto som predisiel fragmentacii a inym nedostatkom s ktorymi som sa vzdy stretaval pri migracii na dalsi pocitac. Tento postup vrelo odporucam.